Obsah
Dubnica nad Váhom svojou zemepisnou polohou a prírodnými podmienkami vhodnými pre život bola takmer nepretržite osídlená od najstarších čias života človeka na našom území. Osídlenie Slovenska vstaršej dobe bronzovej sa sústreďovalo najmä v údoliach veľkých riek. Na Považí zanechala svoje pamiatky unetická kultúra, ktorá sa šírila smerom na sever a prenikla k Púchovu a Hloži. V Dubnici nad Váhom, v polohe Kvášovec, bolo objavené sídlisko a pohrebisko lužickej kultúry. Oblasť chránená návrším pred severnými vetrami bola výhodná na osídlenie. Vo Veľkom Kolačíne bolo objavené väčšie sídlisko s viacerými fázami osídlenia a bolo tu objavené aj lužické žiarové pohrebisko.
V mladšej dobe železnej osídlili niektoré časti Slovenska Kelti. Keltské osídlenie Ilavskej doliny nie je preukázané. V neskorej dobe laténskej vystupuje na celom území západného, stredného a severného Slovenska púchovská kultúra.
Koncom 5. a začiatkom 6. storočia k nám prichádzajú prví Slovania a ich príchodom sa končí doba sťahovania národov. V Dubnici nad Váhom, v lokalite Pred Kvášovec, ktorá sa nachádza na úpätí vrchov medzi Dubnicou a Malým Kolačínom, sa nachádzalo sídlisko s obydlím datovaným keramikou do mladšieho slovanského obdobia, t.j. poveľkomoravského obdobia. Z Malého Kolačína sú známe nálezy zo slovanského sídliska datované do 10.-11. storočia. V Dubnici, miestnej časti Prejta, pri hĺbení nového koryta potoka bola porušená nielen praveká vrstva sídliska, ale aj stredoveká, kde boli zlomky keramiky zdobenej nechtovými vrypmi zodpovedajúcej prejavom 12.-13. storočia.